Prvé lúče slnka roztopili snehovú pokrývku a opäť môžeme vidieť smutnú realitu - trávniky plné odpadkov a psích výkalov, vyjazdené koľaje od vozidiel a znečistené chodníky. Tvár mesta onedlho skrášli jarné upratovanie, no čistotu a poriadok by sme mali udržiavať my, jeho obyvatelia.
Je pochopiteľné, že pod vrstvou snehu ťažko rozoznať, kde končí cesta a začína chodník alebo plocha zelene. Túto situáciu často aj nevedomky využili mnohí vodiči pri riešení parkovania svojich vozidiel. Čo sa dalo tolerovať a chápať v mraze a snehu, nie je možné v prípade, keď každý rozdiel medzi cestou a zeleňou rozpozná. Napriek tomu sme často svedkami rôznych výhovoriek a dôvodov, prečo niekto nerešpektuje pravidlá.
Ak niekto nemá vôľu rešpektovať literu zákona či znenie VZN mesta, niekedy stačí aspoň zamyslieť sa nad svojím konaním, napríklad z pohľadu iných obyvateľov mesta. Postavím si auto na chodník a budem prekážať mamičkám s kočíkom, seniorom či škôlkarom na vychádzke? Zacúvam na mokrý trávnik a nechám v ňom pamiatku na seba v podobe koľají, kde si môžu ublížiť napríklad deti? Neodpracem výkaly po svojom psovi, veď psí exkrement sa z topánky odstraňuje celkom ľahko?! Stačilo by pozrieť sa na vec inak. Páčilo by sa to mne? Toleroval by som auto suseda na mojom kvetinovom záhone? Obídem s vnukom auto na chodníku s vysvetlením-„to nič, ujo asi nemá kde parkovať“? Odpoveď určite všetci poznáme.
Dnes sa nebudeme odvolávať na zákony a povinnosti. Skôr na obyčajnú ľudskú spolupatričnosť a snahu nerobiť iným to, čo si neprajeme dostať sami. Pokiaľ sa k sebe aj nášmu okoliu začneme správať lepšie, čoskoro to pocítime a naše mesto bude opäť o niečo krajším miestom pre život.
Mgr. Ľubomír Pomajbo
náčelník MsP Prievidza