PRIEVIDZA, 17. január 2012. Prvými obyvateľmi prievidzského sídliska Píly boli manželia Karol a Hana Mikulášovci. Rozhodnutie bytovej komisie o pridelení bytu si prevzali 21. januára 1952. Pripomíname si teda 60. výročie nasťahovania prvých obyvateľov do bytových domov na tomto prievidzskom sídlisku.
Už len niekoľko pamätníkov vie, že nielen Handlová, ale aj Prievidza mala banskú kolóniu. Novácke uhoľné bane, národný podnik, začiatkom päťdesiatych rokov zvyšovali objem ťažby pre stále sa rozvíjajúci priemysel. Potrebovali preto niekoľko stoviek nových zamestnancov, pre ktorých začali stavať byty. Podnik mal aj samostatné oddelenie – Podnikový bytový fond. Jeden z bývalých zamestnancov podniku – Karol Mikuláš, bol členom kolaudačnej komisie, ktorá pracovala počas výstavby tzv. banskej kolónie, dnes známej ako sídlisko Píly.
Karol Mikuláš (* 1922) s manželkou Hanou (* 1925) boli prví, ktorí dostali rozhodnutie bytovej komisie pri Nováckych uhoľných baniach pod číslom 2/52/bá dňa 21. januára 1952 s tým, že im bol týmto dňom pridelený rodinný byt číslo 5, v dome číslo 1 v Prievidzi. Mesto Prievidza si teda pripomína 60. výročie od nasťahovania sa prvých obyvateľov na toto sídlisko. V listine bola aj deklarovaná požiadavka, aby sa na pridelený byt pozerali ako na majetok národný a taktiež i zaobchádzali s inventárom. Toľko doklad o pridelení bytu prvému nájomníkovi.
Sídlisko sa budovalo začiatkom 50-tych rokov 20. storočia tzv. prúdovou výstavbou, kedy sa postupne stavalo aj viac domov naraz. „Pred barákom nebolo ničoho, len blata. Keď sme potrebovali ísť nakúpiť, museli sme ísť v čižmách. Tie sme si pod mostom uložili, zobrali polobotky a potom po nákupe sme ich zasa vymenili. Mali sme tam úschovňu,“ spomína si Karol Mikuláš na prvé dni bývania na sídlisku. Postupne sa na sídlisku budovali nielen ďalšie obytné domy, ale aj potrebná infraštruktúra - cesty, chodníky, školy, kino a ostatná občianska vybavenosť.
Architektonický celok, obytné domy s originálnymi fasádnymi sgrafitami a figurálnou výzdobou autorov Bleya, Fedoru, Vysočana, Klimčáka a Štrompacha, bol v roku 2011 prievidzským mestským zastupiteľstvom zaradený medzi nehnuteľné pamätihodnosti Prievidze (VZN č. 119/2011). Štýl tzv. SORELY – socialistického realizmu, je v Prievidzi rozsahom jedným z najrozšírenejších na Slovensku. Sídlisko Píly je jednotným urbanistickým celkom postaveným v 50. - 60. rokoch 20. storočia s pevnou štruktúrou symetrického (zrkadlového) usporiadania ulíc s pravouhlo koncipovanými objektmi, s bohato zastúpenou zeleňou a uzavretými dvorovými časťami.
Sídlisko Píly bolo rodiskom alebo pôsobiskom viacerých osobností. Na radosti detstva, ktoré tu zažil, rád spomína spisovateľ Daniel Hevier. Spomedzi mnohých úspešných športovcov bol obyvateľom sídliska napríklad Miloš Mečíř, olympijský víťaz v dvojhre na XXIV. letných olympijských hrách v Soule v roku 1988. Prievidžania dobre poznali aj Magdalénu Orlíkovú, zakladateľku a dlhoročnú umeleckú vedúcu Detského speváckeho zboru Úsmev, ktorá tiež žila v tejto časti mesta.
K 60. výročiu unikátneho sídliska v Prievidzi pripravuje mesto osobitné spomienkové aktivity, o ktorých budeme obyvateľov priebežne informovať.