30. 9. 2015 07:53

Počas 30-ročného pôsobenia tanečnej skupiny sa v nej vystriedalo viac ako tritisíc dievčat a chlapcov, mažoretiek a tanečníkov. Navštívili spolu viacero krajín, absolvovali stovky vystúpení. Viac sa dozviete v rozhovore s Katarínou Sokolovou, ktorá so sestrou Annou stoja na čele mažoretiek Tanečnej skupiny Trend už od vzniku skupiny.

Ako vlastne vznikol nápad založiť skupinu mažoretiek?
Ako deti sme so sestrou navštevovali Krasokorčuliarsky krúžok pri Dome pionierov a mládeže v Prievidzi. Trénoval nás otec a ten nás brával na Ľadové revuy do Žiliny, kde sa predstavovali poprední krasokorčuliari z celého sveta. Nás zaujali mažoretky na ľade. Neskôr ako stredoškoláčky sme začali pomáhať otcovi ako inštruktorky krasokorčuľovania pre najmenšie deti v Prievidzi. Zimný štadión sa však začal zakrývať a dočasne bol uzavretý. A vtedy vznikla myšlienka založiť mažoretky nie na ľade ale v priestoroch našich ulíc podľa filmu Žandár zo Saint Tropez.

Pamätáte si aj na prvé vaše vystúpenie?
Áno, prvé vystúpenie sme mali v uliciach Prahy v Čechách so Spojeným dychovým orchestrom Prievidza. Na Václaváku nás vtedy vítal aj Gustav Husák, bolo to v septembri 1986 na Baníckych dňoch.

Čo potrebuje mladé dievča k tomu, aby sa stalo mažoretkou?
Prihlásiť sa k nám môžu dievčatá vo veku od šiestich rokov. Stačí, aby boli výška a váha tela veku primeraná, s chuťou na sebe technicky i tanečne pracovať, ostatné sa už naučia na tréningoch.

Koľko vystúpení absolvujete v priemere ročne?
Priemerne ročne absolvujeme 50 až 60 vystúpení, približne 15 odborných sústredení, a 10 až 15 festivalov a prehliadok v zahraničí. Navštívili sme už viaceré krajiny ako Rakúsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Chorvátsko ale aj Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko.

Na ktorú krajinu sa vám viažu najkrajšie spomienky?
Francúzsko je kolíska mažoretkového športu, a tak je prirodzené, že tie najkrajšie zážitky máme z tejto krajiny. Navštívili sme Paríž, Calais, Lyon, Saint Tropez, Mont Saint Micheal či Normandiu. Zúčastnili sme sa aj na automobilových pretekoch Le Mans, kedy sme v sprievode viedli značku Audi, trikrát po sebe ako víťaza. Práve na 20. výročie tohto automobilového podujatia sme boli pozvané vôbec ako prvé mažoretky z bývalých krajín východného bloku.

Boli v 30-ročnej histórii aj okamihy, kedy sa zdalo, že skupina mažoretiek zanikne?
Pocit zániku sme síce nemali, ale úbytok záujmu sa s nižším počtom rodiacich sa detí prejavil aj u nás. Dnes máme spolu 50 detí a mládežníkov v troch vekových kategóriach: najmladšie mažoretky -  kadetky, staršie – juniorky a najstaršie – seniorky a brejkera Maykyho. Bol však školský rok, kedy sme mali v našej skupine aj 142 dievčat.

K oslavám okrúhleho výročia ste si do Prievidze pozvali aj talianskych zástavníkov, ktorý sa stretli s dobrým diváckych ohlasom. Prečo ste sa rozhodli pozvať na oslavu práve ich?
Zástavníkov z Talianska sme pozvali ako našich priateľov,  s ktorými spolupracujeme desať rokov. Zástavníci sú v Taliansku národný folklór presne tak, ako mažoretky vo Francúzsku. Práca s paličkou alebo so zástavou je krásna, jej obtiažnosť stále napreduje a páči sa nám, že kultúra vie prísť medzi ľudí a ľudia nemusia chodiť za ňou. Chceli sme toto umenie ponúknuť aj Prievidžanom a spestriť im tak ich tradičný jarmok.

---