Prievidza
Pamiatku zosnulých si pripomenula aj prievidzská samospráva. Primátorka mesta spolu s poslancami, členmi denných centier a za účasti ďalších obyvateľov mesta dnes zapálila sviečky na hroboch vojakov z II. svetovej vojny na prievidzskom mestskom cintoríne.
Potom sa prihovorila prítomným týmito slovami : " V týchto prvých novembrových dňoch nám akoby rozkvitli cintoríny. Tisíce chryzantém a nespočetné množstvo vencov a sviec zdobí hroby nielen u nás, ale všade vo svete, kde si pripomínajú sviatok všetkých svätých a pamiatku zosnulých.
Prichádzame na tieto pietne miesta, aby sme vzdali úctu našim predkom, našim príbuzným, ale aj bývalým priateľom či známym.
Každý z nás má niekoho, kto mu bol blízky a koho stratil – rodičov, brata, sestru, súrodenca, či iného príbuzného.
Smutné štatistiky nášho mesta hovoria o tom, že v roku 2010 sme sa v Prievidzi rozlúčili s 388 obyvateľmi a v roku 2011 len do 30. septembra skončilo svoju životnú púť 298 Prievidžanov.
Život človeka – to sú samé straty a nálezy a často berieme to, čo nám život dáva, ako samozrejmosť. A až potom, keď nás postihne nepriazeň osudu, až potom si uvedomíme, akým nenahraditeľným darom sú pre nás zdravie a život.
Sú ľudia, ktorí pre nás znamenajú celý svet . .. O to ťažšie je ich stratiť a uchovávať len v spomienkach.
No na našich cintorínoch ležia aj takí, ktorí neboli našimi spoluobčanmi. Sú tu pochovaní aj tí, ktorých sem privial osud a hrôzy vojnových rokov. Položili tu svoje životy preto, že boli povolaní do vojny, ktorú si neželali. Aj to boli ľudia, ktorí mali svoje túžby, svoje nádeje, svoje rodiny a svojich blízkych. Ich telá zostali v našej zemi a ich duše sa pobrali na večnosť. Vzdávame im úctu aspoň takýmto spôsobom, pretože to boli oni, ktorí položili životy za to, aby sme my, dnešná generácia, mohli žiť v pokoji a mieri.
Vážení prítomní.
Nič neletí tak rýchlo a nič nekončí tak náhle ako život človeka. Je ako trblietavá kvapka rosy na našej dlani – je tu a o chvíľočku jej už niet. Také je naše žitie – pomíňajúce a strácajúce sa, neúprosne putujúce k jedinému okamihu - okamihu smrti.
Myslime teda na to, že raz sa aj naša životná púť skončí. Preto sa snažme žiť statočne a zodpovedne. Tak, aby po nás zostalo nielen dobré potomstvo, ale najmä dobré činy.
Postojme chvíľu, zamyslime sa na zmyslom života a obráťme myšlienky k tým, ktorí tu boli pred nami, Venujme im svoje spomienky a úctu. Česť pamiatke všetkým tým, ktorí našli miesto svojho posledného odpočinku na našom cintoríne."
Po pietnom obrade, spojenom s programom členov speváckej skupiny JAS, sa delegácia mesta odobrala k hrobom významných prievidských osobností - M.Mišíka a A. Miššúta.
parkovanie.gif)
.gif)
