22. 8. 2013 10:24

Petra Fašungová posledné roky dosahuje kvalitné výsledky v bežeckých, duatlonových i triatlonových súťažiach. Dvadsaťdvaročná Prievidžanka sa mohla dosiaľ pochváliť viacerými titulmi majsterky Slovenska, ako aj striebornými či bronzovými medailami z rôznych slovenských šampionátoví. Tento rok však jej športové úspechy výrazne prekročili slovenské hranice. Najskôr sa stala v Holandsku majsterkou Európy v duatlone žien do 23 rokov a v auguste si v Kanade na svoje konto pripísala aj titul majsterky sveta kategórie U23, keď v Ottawe jasne triumfovala na trati zloženej z 5 kilometrov behu, 20 km bicykel a 2,5 km behu. Po návrate z Kanady sme úspešnej členke Sportdiag Team Senec položili niekoľko otázok.

Petra, s akými cieľmi ste cestovali do Kanady?
S cieľom pokúsiť sa o umiestnenie v prvej trojke. Túžila som získať medailu.

Verili ste si pred štartom aj vzhľadom na konkurenciu, že by to mohlo reálne vyjsť?
Áno, verila som si, aj pred cestou a aj pred samotným štartom, cítila som sa fyzicky dobre a vedela som, že v Kanade patrím medzi najstaršie pretekárky a mám tak poslednú šancu výraznejšie sa presadiť v tejto kategórii. Takisto aj podľa výsledkovej histórie súperiek som si
verila.

Opíšte nám vaše víťazné preteky.
Hneď po štarte som sa zaradila za Britky štartujúce v kategórii junioriek, ktoré začali
určovať tempo. Po prvom dva a pol kilometrovom okruhu behu mi to však bolo trochu pomalé, a tak som na čelo išla ja s tým, že sa ich pokúsim trochu vytrápiť a trhať im
tempo, čo sa mi celkom darilo. Cítila som sa dobre, silná, u súperiek som naopak už registrovala sťažené dýchanie. Spoločne sme pribehli do depa ja, dve Britky a Ivana Kuriačkova, ktorá štartovala v juniorskej  kategórii. Mala som veľmi rýchle depo
a ešte som počkala aj Ivanu, lebo som ju chcela dotiahnuť na prvú Britku. Ivana však nevládala, tak som ju „dorazila“ sama. Zostali sme na čele dve a striedali sme sa na špici pretekov. Na druhu skupinu, kde bola aj Ivana, sme si vytvorili dvojminútový náskok. Hneď v druhom depe, ktoré som mala zase rýchle, som si na Britku vytvorila solídny náskok, ktorý som počas druhého behu len zväčšovala. Tam som už sily nešetrila. Veľmi mi tieto preteky sadli, cítila som sa silná po celý čas.

Kedy ste začali veriť, že vám už titul neunikne. Pri poslednom behu či už oveľa skôr?
Hneď na začiatku, pretože už v prvom behu som sa odtrhla len s juniorkami. Samozrejme, to neznamenalo, že sa môžem šetriť, nemohla som dopustiť, aby ma predstihli pretekárky z mladšej kategórie. Pretekala som s nimi, akoby to boli moje regulárne súperky.

Aké pocity ste prežívali bezprostredne po dobehu do cieľa či na stupňoch víťazov?
Veľmi radostné. Už keď som vedela, že si bežím po titul a nikto ma neohrozuje, som si užívala atmosféru, ľudí, ktorí povzbudzovali a myslela som na rodinu. Hneď po dobehu do cieľa ma odchytila dopingová kontrola a miestna tlač, takže som veľmi nemala čas nič analyzovať.

Ako ste svoj životný úspech oslávili?
Väčšie oslavy sa zatiaľ nekonali, s ocinom sme si boli sadnúť na večeri. S kamarátmi plánujem tento úspech osláviť neskôr. Avšak pre mňa je oslava už len to, keď vidím, koľko ľudí mi fandí a teší sa so mnou, to mi stačí.

Nebol to tento rok váš prvý veľký úspech. Rovnaký výsledok ste dosiahli aj na európskom šampionáte v Holandsku.
Áno, aj tam som rovnako chcela zabojovať o medailu. Vyskytli sa tam však menšie komplikácie. Trénovala som celý čas na šprint disciplínu, ako bolo uvedené v propozíciách, organizátori to však zmenili. My sme si to všimli dva týždne pred štartom, že idem rovnakú disciplínu ako elite ženy, teda namiesto 5 km behu, 20 km cyklistiky a 2,5km behu  ma čakalo 15 km behu, 60 km cyklistiky a 7,5 km behu. Nič mi nezostalo, len zabojovať. Veľa mojich rovesníčok, keď sa to dozvedelo o zmene, sa odhlásilo a zostalo nás na štarte len niekoľko. Z nich som dokončila jediná. Okrem zvládnutých pretekov ma potešilo aj to, že som mala medzi ženami šiesty najrýchlejší prvý i druhý beh. Jedine s čím som bojovala, bola 60 km dlhá cyklistická  časovka. Našťastie to dopadlo dobre a aj medzi ženami elite som sa nemala začo hanbiť.

Čím si vysvetľujete vaše úspešné výsledky v poslednom čase?
Jednoznačne tvrdou a systematickou pracou mňa a trénera Viktora Bielika, nielen v samotnom tréningovom procese ale aj mimo neho. Poďakovanie patrí aj fyzioterapeutkám Zuzane Vojtekovej a Livie Danisovej a sponzorom. Naplno športom žijem a hlavne ma to baví. Len tak tomu môžem obetovať dostatok času.

Je pre vás titul majsterky sveta nový impulz vo vašej  športovej kariére?
Určite je to pre mňa nový impulz a verím, že tohtoročnými výsledkami sa mi otvoria zasa ďalšie možnosti pre môj výkonnostný rast.

Budete sa teraz výlučne sústrediť na duatlon?
To je otázka, ktorú nemám ešte sama v sebe vyriešenú. Musím si všetko premyslieť a rozhodnúť sa ešte čo ďalej.

Aké významnejšie preteky vás čakajú v blízkej dobe?
Musím najprv vyriešiť otázku svojej športovej budúcnosti, potom si stanovím priority. Plánujem však zabehnúť na jeseň jeden polmaratón. Pokúsim sa o vylepšenie osobného rekordu z minulého roka.

Autor: Branislav Bucák

---