Nórsky Nobelov výbor ocenil v októbri 2013 v Osle Nobelovou cenou za mier Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Prvým Slovákom, ktorý v tejto organizácii pôsobil, bol plukovník v. v Ivan Lančarič. Na decembrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Prievidzi poslanci schválili návrh poslankyne Eleonóry Porubcovej, aby mu bola udelená Cena mesta Prievidza.
Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi na svojom decembrovom zasadnutí jednohlasne schválilo udelenie Ceny mesta Prievidza plukovníkovi Ivanovi Lančaričovi za propagáciu nášho mesta, ku ktorému sa hrdo hlási, ale najmä za jeho neoceniteľnú službu mieru vo svete. Poslanecký návrh predložila poslankyňa Eleonóra Porubcová.
Plk. Ivan Lančarič počas Púštnej búrky v chemickom laboratóriu AL-1
(Foto: archív I. L.; publikované v časopise Obrana 12/2013)
Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) združuje 188 členských štátov a sídli v Haagu. Vznikla na základe Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní, ktorý dňa 29. apríla 1997 nadobudol platnosť aj v Slovenskej republike. Organizácia pozostáva z troch hlavných orgánov. Je to konferencia, ktorá sa stretá jedenkrát za rok a participuje na nej každý členský štát. Ďalej má výkonnú radu, ktorá pozostáva z 41 členov, ktorí rotujú a stretávajú sa minimálne štyri razy ročne. Technický sekretariát OPCW je jediný orgán organizácie, v ktorom na plný úväzok pracujú profesionálni zamestnanci - inšpektori, verifikátori či inštruktori.
Prvým Slovákom, ktorý pôsobil v OPCW, bol plukovník v. v Ivan Lančarič (nar. 1945). V roku 1996 úspešne absolvoval konkurz a v organizácii pracoval ako chemický a muničný špecialista – inšpektor spolu štyri roky.
Plukovník Lančarič odchádzal do OPCW naozaj s bohatými skúsenosťami. Vyštudoval vojenskú akadémiu v Brne so špecializáciou na chémiu. Po absolvovaní vojenskej akadémie bol pridelený slúžiť na veliteľstvo západného vojenského okruhu v Tábore. Jeho túžbou bolo dostať sa pracovať z Čiech na Slovensko. To sa mu podarilo v roku 1977, kedy bol prevelený do VOZ – Zemianske Kostoľany. Od roku 1977 je trvalým obyvateľom mesta Prievidza.
V roku 1990 – 1991 bol s Československou protichemickou jednotkou účastníkom operácií Púštny štít a Púštna búrka. V Púštnej búrke bol náčelník laboratórnej sekcie československého protichemického práporu. Realizovali rozbor vzoriek ovzdušia, vody či zeminy. V prípade použitia chemických zbraní, by museli urýchlene stanoviť o aké chemické zbrane a o aký druh otravnej látky ide a zabezpečiť varovanie vojsk a ich odmorovanie.
Po návrate z Púštnej búrky sa vrátil pracovať do Vojenského opravárenského závodu 072 v Zemianskych Kostoľanoch, kde pôsobil vo funkcii náčelníka závodu. Od roku 1994 pôsobil na Ministerstve obrany SR. V Slovenskom verifikačnom centre bol zástupca riaditeľa a náčelník oddelenia chemických zmlúv, až kým neodišiel do OPCW.
V OPCW bol členom inšpekčného tímu , ktorý išiel v rámci OPCW na historicky úplne prvú inšpekciu chemických zbraní. Bolo to do Spojených štátov amerických, kam chodieval aj neskôr na kontrolu likvidácie chemických zbraní v rámci 6-týždňových cyklov. Na inšpekčných cestách bol aj na území dnešnej Ruskej federácie, Južnej Kórei a v niekoľkých ďalších štátoch.
Inšpekčný tím v zariadeniach dozerá na sklady chemických zbraní, samotnú likvidáciu a aj na likvidáciu výrobných zariadení. Inšpektori dohliadajú na likvidáciu rakiet, delostreleckých projektilov a leteckých bômb. Tiež sledujú aj chemické míny a veľkú časť bojových toxických chemických látok uskladnených v rôznych kontajneroch.
Celá činnosť tejto organizácie je trvalou a neodlučiteľnou súčasťou boja za uvoľnenie vojenského napätia vo svete. Plk. v.v. Ing. Ivan Lančarič patrí medzi ľudí, vďaka ktorým je aj Slovensko súčasťou tohto úžasného projektu, ktorého zásluhou môžu mnohé matky a ich deti veriť, že aj oni raz zažijú to, čo my považujeme za bežnú súčasť nášho života. Že zažijú naozajstné mierové nebo nad hlavou.