24. 2. 2012 14:47

Zhrnutie roka 2011

Pani primátorka, ako by ste zhodnotili rok 2011 - prvý rok vášho pôsobenia vo funkcii?

Musím vychádzať z trpkej a pravdivej skutočnosti. Bol to veľmi ťažký rok. Situácia bola zlá nielen vo verejných financiách Slovenskej republiky, ale citeľná bola aj kríza v európskom kontexte. Akoby toho nebolo dosť, v decembri 2010 sme prevzali mesto s neprimeraným dlhom okolo 15 miliónov eur. Prepáčte, že budem často používať v tomto dialógu čísla, ale považujem to za nevyhnutné. Prievidza dostala v roku 2011 prostredníctvom podielových daní od štátu na celý rok len 10 miliónov 700 tisíc eur, čo je takmer o 100 tisíc eur menej ako bol počiatočný predpoklad. Verte mi, že v takejto situácii sa tvorí naozaj veľmi ťažko. Napriek ťaživej ekonomickej situácii sa nám oproti roku 2010 podarilo znížiť dlh mesta takmer o 850 tisíc eur. V prvých mesiacoch sme museli riešiť hroziace úvery a úroky z nich. Dlh mesta nás neustále prenasleduje. To bol i hlavný dôvod našej ozdravnej politiky. Museli sme sa počas celého roka správať maximálne zodpovedne. Peniaze sme hľadali predovšetkým vo vlastných radoch. Zrušili sme množstvo zmlúv zaťažujúcich mesto nevýhodnými podmienkami. Týmito opatreniami sme v porovnaní s rokom 2010 ušetrili približne 920 tisíc eur, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté úspory získané kontrolou výkonu viacerých služieb externými spoločnosťami.

Spomínate, že ste peniaze hľadali predovšetkým vo vlastných radoch. Čo presne máte na mysli?

Celý rad nepopulárnych opatrení. Napríklad zoštíhlenie aparátu mestského úradu. Rozhodli sme sa prepustiť takmer 40 zamestnancov, väčšinu z nich z organizačných dôvodov. Iní museli odísť z dôvodu neprofesionálneho prístupu k práci alebo kvôli neprijateľnému postoju k hospodáreniu s mestskými financiami. Táto agenda prešla na iných zamestnancov, takže niektorí zamestnanci úradu pracujú naozaj neporovnateľne viac. Som si toho vedomá a za to im úprimne ďakujem. Taktiež sme sa rozhodli nevyplatiť koncoročné odmeny zamestnancom. A to aj napriek tomu, že niektorí majú podstatne viac pracovnej agendy a úloh. Odmeny neboli vyplatené prvýkrát od roku 1990. Napríklad v roku 2007 bolo vyplatených na odmenách viac ako 3 a pol milióna korún, o rok neskôr viac ako 4 milióny korún, v roku 2009 to bolo viac ako 93 tisíc eur a v roku 2010, čo bol volebný rok, viac ako 150 tisíc eur.

Zdedili sme rozpočet, v ktorom boli prostriedky naplánované len na dve pokosenia mesta.  Mesto však muselo kosiť štyrikrát.

Mesto Martin prezentovalo ku koncu roka šetrenie finančných prostriedkov v oblasti elektronických aukcií. Ako je na tom Prievidza?

My sme taktiež ušetrili finančné prostriedky zavedením systému elektronických aukcií. Chcem ešte pripomenúť, že tento systém nie je samozrejmosťou v každom meste SR. Zavedením elektronických aukcií sme ušetrili viac ako 4 500 eur. Okrem toho sme ušetrili aj zverejňovaním výziev, čo viedlo v konečnom dôsledku k vysúťaženiu nižšej ceny, než bola predpokladaná suma. Napríklad pri zákazkách s nízkou hodnotou bola usporená suma 15 403,00 €. Aj preto som  spomenula, že sme šetrili v prvom rade vo vlastných radoch a až následne sme presúvali zodpovednosť na iných.

Čo by pre mesto znamenala nútená správa?

Kde by sme boli dnes, keby mesto Prievidza neurobilo tieto úsporné opatrenia?

V nútenej správe. A tá nám stále hrozí. Pri celkovom dlhu 14 623 129,24 €, ktoré mesto má, táto hrozba nepominula.

Čo znamená byť „v nútenej správe“?

Mesto v takom prípade financuje iba svoj základný chod. Nezabezpečuje žiadne ďalšie finančné investície. A čo je najdôležitejšie - orgány mesta sú povinné na vyžiadanie núteného správcu prijať jeho odporúčané kroky na konsolidáciu hospodárenia obce, vrátane organizačných a personálnych opatrení. Zjednodušene povedané, Ministerstvo financií SR určí správcu a ten vykonáva správu nad mestom. On určuje jeho základný chod až do splatenia jeho finančných záväzkov.

Nepopulárne opatrenia

Na jeseň rezonovala v meste zmena cestovného poriadku MHD. Viacerí obyvatelia vnímali negatívne rast ceny cestovného a redukciu spojov. Prečo k nej došlo?

Zmena grafikonu a úprava cien cestovného smerovali k pozitívnemu zníženiu finančného zaťaženia rozpočtu mesta. Na začiatok musím pripomenúť, že tejto veci predchádzali zdĺhavé a ťažké rokovania. Chceli sme, aby mesto malo čo najvýhodnejšie postavenie vo vzťahu k spoločnosti SAD, pretože čím lepšie postavenie má mesto, tým viac peňazí ostáva v peňaženke cestujúcim. Na miestnu hromadnú dopravu doplácame z mestského rozpočtu sumou približne jeden milión eur ročne. Uvedomujem si, že tvorba nového grafikonu nebola jednoduchá a vyvolávala v radoch verejnosti  nespokojnosť. Ale my sme ľudí počúvali a podľa možností sme vyhoveli všetkým racionálnym požiadavkám. Celý rad pripomienok zo strany verejnosti bol zakomponovaný do finálnej podoby cestovného poriadku. Linky MHD sa rušili aj v iných mestách (napríklad v Šali a Rožňave). K podobným krokom ako Prievidza pristupuje aj Banská Bystrica a Trenčín. Ďakujem všetkým obyvateľom za prejavenú trpezlivosť pri vytváraní nového cestovného poriadku. Zároveň sa aj ospravedlňujem tým, ktorí boli zmenami cestovného poriadku akýmkoľvek spôsobom dotknutí. Treba si uvedomiť, že čím viac bude neefektívnych spojov, tým viac budeme platiť z rozpočtu. Preto bola úprava grafikonu nevyhnutná.

V závere roka schválilo mestské zastupiteľstvo návrh na vyradenie dvoch základných škôl zo siete. Čo viedlo vedenie mesta k tomuto nepopulárnemu rozhodnutiu?

Toto rozhodnutie je stále sprevádzané emóciami. Tie, bohužiaľ, u niektorých obyvateľov prevyšujú nad racionálnymi argumentmi, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie poslancov. To, že sa výrazne znížil počet žiakov v školách, je jednoducho realita, s ktorou sa musíme vysporiadať a musíme na nej postaviť aj sieť škôl. Oproti roku 2005 ubudlo viac ako 1400 žiakov. To znamená aj výrazný pokles dotácií od štátu na chod škôl. Toto nepopulárne opatrenie prinesie úsporu možno až 200 tisíc eur ročne.

Argumenty preplnených tried sú neopodstatnené a zavádzajúce. Naplnenosť tried bola doteraz priemerne 17 žiakov na triedu. V prípade zrušenia dvoch základných škôl to bude priemerne 22 žiakov na triedu. To v žiadnom prípade nie je veľa. Treba pripomenúť, že emócie sprevádzali aj rušenie škôl v minulosti, napríklad II. ZŠ na Ul. Sama Chalupku, či ZŠ na Ul. Ľ. Ondrejova boli pred pár rokmi zo siete vyradené z veľmi podobných dôvodov. Jednoducho povedané – kde niet veľa detí, nemôžeme prevádzkovať ani veľa škôl.

Rating od agentúry Moody´s

Koncom roka 2011 sme zaznamenali zvýšenie ratingu mesta prostredníctvom zahraničnej agentúry Moody´s. To je síce pekné, ale čo to prinieslo pre bežného Prievidžana?

Život Prievidžana sa po zmene ratingu zatiaľ priamo nezmenil – tento úspech treba vnímať v širších súvislostiach a v dlhodobejšom horizonte. Pre nás je to najmä akýsi dôkaz, že všetky naše kroky od 1. januára 2011 boli vnímané odbornými finančnými kruhmi pozitívne. Nekradli sme, nemáme za sebou žiadne kauzy, nešafárime s verejným majetkom. Pre nás vš

etkých je práve toto hodnotenie najlepším dôkazom zodpovednej politiky súčasného vedenia mesta. Nechceme ísť cestou Grécka a naše zadlžené mesto utápať v ďalších a ďalších dlhoch, ktoré by museli splácať ešte deti našich detí. Prínos pre obyvateľov bude v budúcnosti napríklad v tom, že mesto má pohyblivé úrokové sadzby na úveroch, ktoré spláca a banky nám tieto sadzby v minulom roku práve s prihliadnutím na rating nezvýšili na maximálnu možnú mieru. Inými slovami rating mestu hlavne zlepšuje vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s finančnými inštitúciami a investormi. Aj v prípade príchodu investorov do priemyselného parku sme schopní deklarovať našu finančnú kondíciu a dokázať, že naše mesto má ekonomickú budúcnosť.

To je ocenenie zo strany zahraničia. Zahraničné inštitúcie však vidia politiku na Slovensku inak. Domáce ocenenia sú zo strany verejnosti považované za cennejšie.

V žiadnom prípade by som nepodceňovala ocenenie už spomenutej britskej agentúry. Našu prácu ocenil napríklad aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý naše mesto navštívil. Septembrová návšteva prezidenta i novembrová návšteva prvého podpredsedu vlády SR Jána Figeľa boli podnetom aj pre ďalšie riešenia, smerujúce k zlepšeniu kvality života obyvateľov. Veď práve Ján Figeľ nám objasnil zámery vlády pri riešení problému obchvatu Prievidze i budovaní rýchlostnej komunikácie smerom na Trenčín. Chcem zdôrazniť, že o výstavbu obchvatu mesta sa neúspešne snažili predchádzajúci primátori viac ako 20 rokov. Dnešné vedenie mesta docielilo začatie výstavby už po necelom roku od nástupu. Obchvat sa začne stavať koncom tohto roku a prvá etapa výstavby bude ukončená už v roku 2014. Následne začne výstavba druhej etapy. Cestujúcu verejnosť určite poteší aj rekonštrukcia našej staručkej železničnej stanice, ktorá by mala začať už tento rok. A tak by som výpočtom výsledkov z tohto pracovného stretnutia mohla pokračovať aj ďalej.

O realizáciu cestného obchvatu mesta sa predchádzajúce vedenia 20 rokov bezúspešne. Súčasné vedenie realizáciu opäť naštartovalo.

Dokončené veci v roku 2011

Projekty, ktoré spomínate, budú realizované v blízkej budúcnosti a financované z iných ako mestských zdrojov. Ako ste skvalitnili život v Prievidzi v tomto roku?

I napriek nepriaznivému stavu verejných financií sme v roku 2011 realizovali viacero zámerov. Na zimnom štadióne bol spustený bezpečný a moderný systém chladenia. Prostredníctvom dcérskej spoločnosti UNIPA sme osvetlili dva najfrekventovanejšie priechody pre chodcov. A nebudú posledné. Aj v roku 2011 sme ešte riešili následky tragickej povodne z 15. augusta 2010. Bola vybudovaná nová lávka cez rieku Handlovka v hodnote 85 060 eur, bol dokončený oporný múr na Ulici Matice slovenskej pri hlavnej ceste v hodnote niečo cez 100 tisíc eur. V júni 2011 boli začaté stavebné práce na rekonštrukcii pešej zóny pri piaristickom kostole, ktoré budú podľa zmluvy o dielo odovzdané v máji 2012. Na Námestí slobody a Ulici M. R. Štefánika sme osadili v jarných mesiacoch na lampy verejného osvetlenia závesné kvetináče s muškátmi v hodnote 5 155 eur, ktoré zvýšili estetický vzhľad týchto lokalít. Spoločnosť UNIPA vybudovala štyri nové detské ihriská. Pribudli futbalové ihriská pri ZŠ na Rastislavovej ul. a Ul. energetikov, ktoré boli uvedené do prevádzky ku koncu roka 2011. A v neposlednom rade tržnica na pôvodnom mieste.

Prievidza má lacnejšie teplo. Z iných miest takéto pozitívne správy neprichádzajú.

Ku koncu roka zaznelo v médiách, že v Prievidzi zlacnie teplo. Ako sa podarilo Prievidzi znížiť cenu, keď v iných mestách je skôr opačný trend?

Bolo to opäť výsledok dlhých a strategických rokovaní. Spoločnými silami vedenia mesta, spoločnosti PTH, a najmä viceprimátora Ľuboša Maxinu, sa poradilo pre rok 2012 znížiť zmiešanú cenu tepla pre odberateľov z centrálneho zdroja, ktorá je už aj schválená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Správne ste si všimli, že sme jedným z mála miest na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť takýmto úspechom v čase, keď ceny energií rastú. Prievidza je v tomto smere celoslovenským unikátom. Pokles ceny tepla môžeme počítať na jednu priemernú domácnosť približne vo výške 50 až 60 eur ročne. To je hlavný prínos pre bežné domácnosti. Chcem ešte pripomenúť, že ceny energií sa pre rok 2012 zvyšujú, ale mesto nemá dosah na výrobu elektriny, na cenu vody, plynu – na ne má vplyv iba štát. Mesto má dosah iba na cenu tepla a cena tepla sa znížila. Aj to je dôkaz, že robíme všetko, čo môžeme a snažíme sa zo všetkých síl.

Šport a dane

Veľa ľudí Vás kritizuje za nedostatočnú podporu športu. Ako hodnotíte rok 2011 v tejto oblasti?

Je škoda, že sa rýchlo zabúda. Málokto si už pamätá na to, že z prvoligového futbalového klubu zostalo len torzo. V roku 2011 začal hrať nový futbalový klub Baník Horná Nitra. Hrá síce nižšiu súťaž, ale nás hreje pri srdci pocit, že sa futbalu chopili ľudia ako Robert Šuník. Ľudia, ktorí žijú pre futbal, a nie z futbalu. Tento klub má výborné ambície ísť do vyšších súťaží. Mesto v spolupráci s FK Baník Horná Nitra dnes ponúka, čo ponúknuť futbalu môže: bol vymenený trávnik na štadióne, vybudované nové futbalové ihriská pre mládež pri dvoch základných školách. čná podpora mesta smerovala výhradne k mládežníckym športovým klubom rôznych zameraní – podporili sme basketbalistov, hokejistov, futbalistov, volejbalistov... A podporili sme i ďalšie športové aktivity. V roku 2011 sme vyčlenili z rozpočtu 65 tisíc eur, ktoré boli použité predovšetkým na dopravu detí na športoviská a zápasy. Najpodstatnejšou je však suma, ktorú platíme za prevádzku športovísk v meste. Mesto v plnom rozsahu uhrádza náklady spojené s fungovaním športovej haly, zimného štadióna, futbalového štadióna a plavárne. Obyvatelia si starostlivosť mesta o športoviská, predstavujúcu ročne takmer milión eur, niekedy vôbec neuvedomujú. Rovnako si neuvedomujú, že si tým mesto dôsledne plní svoju zákonnú povinnosť vytvárať podmienky na športové aktivity obyvateľov. A tým sa nemôže pochváliť mnoho miest, hoci majú vybudované športoviská.

Prikročili ste aj k zvyšovaniu daní, ktoré tiež patrí k nepopulárnym opatreniam. Čo vás k tomu viedlo?

Štát presúva kompetencie na samosprávy stále viac a viac. Finančné prostriedky však od štátu neprichádzajú. Je to ako v rodine. Každá rodina si môže dovoliť len to, na čo má, ale ak je na ich plecia položená vysoká záťaž, čo urobí hlava rodiny? Dane sme zvýšili, lebo sme museli. Rovnako tak robili aj iné mestá, ba takmer všetky mestá na Slovensku: Partizánske, Trenčín, Banská Bystrica a iné. Je potrebné si uvedomiť, že i keď sme dane zvyšovali, stále máme jedno z najnižších daňových zaťažení nielen v okrese, ale aj v porovnaní s inými mestami SR. Taktiež musím pripomenúť, že sme nezvýšili poplatok za komunálny odpad. Výška, o ktorú dane rástli, je porovnateľná s rastom daní v iných mestách a pre obyvateľov predstavuje omnoho nižšie zaťaženie než to, čo napríklad ušetria vďaka nižšej vyjednanej cene tepla. Napríklad daň za psa chovaného v rodinných domoch sa zvýšila z 12 na 15 eur na rok, za psa chovaného v bytoch sa táto daň zvýšila z 37 na 40 eur. Sadzba dane z bytov sa zvýšila z 0,20 eur na 0,26 eur za meter štvorcový, čo napr. pri byte s podlahovou plochou 70 m2 predstavuje zvýšenie dane o 4,20 eura. Sadza dane z rodinných domov sa zvýšila z 0,20 na 0,22 za meter štvorcový, čo napr. pri dome s jedným nadzemným podlažím a zastavanou plochou 100 m2 predstavuje zvýšenie dane o 8 eur, vrátane zvýšeného príplatku za ďalšie podlažie. A nakoniec pri garážach je sadzba dane za meter štvorcový zvýšená z 0,50 na 0,75 eur, čo predstavuje v priemere ročnú daň 15 eur.

Bezpečnosť a priemyselný park

Počas roka 2011 ste prezentovali zlepšenie bezpečnosti v meste. Čo ste tým mali na  mysli?

Práca mestskej polície sa zdynamizovala a je vysoko profesionálna. V minulom roku sa naši mestskí policajti vrátili k peším hliadkam. Každý obvod v meste monitorujú a poriadok zabezpečujú určení policajti. Tí sa podľa možností nemenia, aby ich mali možnosť obyvatelia poznať. V čase, keď som prišla do funkcie, bola vypovedaná zmluva o spolupráci medzi štátnou a mestskou políciou. Dnes sú tieto vzťahy, dovolím si povedať, nadštandardné. Dôkazom je napríklad skutočnosť, že okresný riaditeľ sa zúčastňuje na mojich stretnutiach s obyvateľmi mesta. Snažili sme sa viac priblížiť políciu obyvateľom. Vrátili sme sa k pultu centrálnej ochrany, ktorý predchádzajúce vedenie zrušilo. Výhodou je, že nemusíme platiť za stráženie majetku mesta, a dokonca mestská polícia stráži objekty aj tretím osobám. To tiež znamená príjem do mestskej pokladnice – ročne približne 38 000 eur.

Zamestnanosť v meste sa bude odvíjať od existujúceho podnikateľského prostredia. Ale priemyselný park je stále mŕtvy.

Treba si uvedomiť, že žijeme v období, pre ktoré je príznačná neistota investorov. Či to už nazveme morálnou krízou, alebo krízou ekonomickou, podnikatelia sa boja investovať svoje peniaze. O to viac tam, kde nie je diaľnica, resp. nie je obchvat. Snažíme sa s týmto existujúcim stavom niečo urobiť. Komunikujeme so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá zabezpečuje podporu rozvoja slovenskej ekonomiky, zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie regionálnych rozdielov SR. Spúšťame výstavbu obchvatu. Zdá sa, že prví investori prichádzajú. Nie síce takí veľkí, akých by sme si želali, ale prichádzajú.

Môžete v krátkosti zhrnúť, aké projekty sa pripravujú na realizáciu počas roka 2012?

Heslovite uvediem niektoré projekty, ktoré máme pripravené a ideme ich realizovať: veľkokapacitné parkovisko na Ulici M. Rázusa v časti Zapotôčky, projektovú dokumentáciu na spojovací chodník medzi časťou Necpaly a sídliskom Kopanice, projektovú dokumentáciu nového cintorína, či projektovú dokumentáciu parku pred úradom práce, z ktorých vzíde samotná realizácia.

-vľ-

---