6. 10. 2011 08:35

Pani primátorka, budú sa stavať byty v Necpaloch? Ak nie , kde sa plánujú stavať? Alebo ako mladý človek mám radšej zobrať svoju rodinu do iného mesta? Marián Necpaly

Byty v Necpaloch sa stavať budú. Sú pripravené dva projekty - jeden  súkromný, ktorý realizuje  spoločnosť Licitor, druhý projekt chce realizovať mesto.   Spoločnosť Licitor bude stavať byty, ktoré sa budú odpredávať do súkromného vlastníctva. Tento projekt by mal byť ukončený na budúci rok, to znamená v roku 2012. Na výstavbu v rámci  druhého, „mestského“ projektu  využije mesto   úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a tieto byty budú nájomné.  

K situácii v MHD sa popísalo veľa, chcem sa len spýtať: Neplánujete zmeniť cestovný poriadok? Návrat liniek 6 a 8 ? Veď išlo o vyťažené spoje a na Zapotôčky chodili a chodia poloprázdne autobusy. ..

A ešte jedna moja otázka:

Prímestské časti mesta ako Veľká a Malá Lehôtka a taktiež Hradec sú na Vás pekne nahnevané. Chceme podpisovať petíciu za návrat liniek MHD. Budete sa tým zaoberať? Simona.

Priznávam, že po zmene grafikonu MHD sú najväčšie ťažkosti práve v prímestských častiach Malá Lehôtka, Veľká Lehôtka  a Hradec. Dôkazom toho, že nepriaznivú  situáciu chceme vyriešiť k spokojnosti obyvateľov,  je aj doplnenie dvoch spojov a úprava cestovného poriadku. Vo štvrtok 6. októbra na rokovaní zainteresovaných strán prehodnotíme vyťaženosť jednotlivých spojov, a to nielen  spojov smerujúcich do Veľkej, Malej Lehôtky a Hradca, ale aj ostatných. Budeme hľadať najprijateľnejšie  riešenie, ale naši obyvatelia si  musia uvedomiť, že  situácia v MHD sa musí zmenami vyriešiť tak, aby sa už nestalo, že autobusy budú jazdiť prázdne- nevyťažené. V takomto prípade ide o zbytočnú záťaž na rozpočet mesta. Pochopte, prázdne autobusy sa v tejto finančnej situácii nedajú tolerovať. Za zmienku tu stojí aj porovnanie ceny cestovného lístka zakúpeného v MHD a zakúpeného v prímestskej doprave. Cestovný lístok MHD je do prímestských častí o 13 až 15 centov lacnejší. Samozrejme, že tieto ceny sa líšia podľa tarify z rôznych druhov cestovnej karty, a druhu konkrétnej zľavy.

Marián: Počul som, že by sa mohol stavať obchvat mesta? Mesto Bojnice bolo proti návrhu, ktorý predložila SSC (Slovenská správa ciest- pozn. redak.) a to preto, že by mal byť kruhový objazd na križovaní súčasnej Bojnickej cesty a Opatovskej.

Práve 28. septembra sa  k tejto téme uskutočnila tlačová konferencia. Všetky detaily technického charakteru i  vizualizáciu si môžete pozrieť na internetovej stránke mesta. Ak sa mám vyjadriť k postoju zástupcov mesta Bojnice, ich negatívne stanovisko  k výstavbe cestného obchvatu bolo komplikovanejšie, ako len situovanie Vami spomínaného kruhového objazdu. Mesto Prievidza  má  však zo Slovenskej správy ciest právoplatné územné rozhodnutia, čo je  pre Prievidzu zlomový moment. Práve nevydanie tohto rozhodnutia  odďaľovalo v minulosti  výstavbu obchvatu, až ju úplne zastavilo. Územné rozhodnutie je kľúčovým pre začatie výstavby obchvatu mesta a ďalšie kroky už musia podniknúť štátne inštitúcie.

Peter: Mohli by ste sa už zamyslieť nad zrušením toho nezmyselného vysielania mestského rozhlasu. Aký to ma praktický význam? Vďaka nízkej kvalite zvuku sú mnohé slová nezrozumiteľné, a tak väčšina ľudí nemá šancu zachytiť obsah a ľudí bývajúcich v tesnej blízkosti pouličných reproduktorov to doslova ruší. Na námestí si ľudia v kaviarňach na terasách nepočujú vlastného slova, a tak len všetci čakajú, kedy to skončí...

Dobre, Peter,  mohli by sme mestský rozhlas úplne zrušiť. Ľudia  v kaviarňach na námestí budú mať 10 minút ticho a pohodu pri káve a nemusia čakať,  kedy vysielane skončí. Z kadiaľ ale potom budú čerpať informácie  skôr narodení obyvatelia nášho mesta - seniori? Silne pochybujem,  že  ako zdroj informácií využívajú  internet. Musíme myslieť aj na túto kategóriu obyvateľov. Pri povodni v roku 2010 sa  ukázalo, že internet ako informačný kanál zlyhal práve v tej najkritickejšej situácii. A k druhej časti otázky len toľko, že do modernizácie a opravy rozhlasu sme v minulosti investovali nemalé finančné prostriedky. Preto by bolo nezodpovedné  mestský rozhlas zrušiť.  Opakujem pritom, že medzi nami sú aj seniori a môžem povedať, že veľmi často prichádzam do styku s obyvateľmi, ktorí mestský rozhlas pravidelne počúvajú. Súčasne zdôrazňujem, že sú informácie, ktoré môžeme obyvateľom oznámiť len týmto spôsobom, obzvlášť v situáciách, akými sú živelné pohromy či iné verejné ohrozenie. Pri zlyhaní iných informačných kanálov sa dá využiť práve mestský rozhlas. Peter, na záver Vám dám   jednu otázku: Je 9.00 hodín a   vodárenská spoločnosť mestu oznámi, že o 10.00 hodine bude odstávka vody. Ako dáte verejnosti vedieť túto skutočnosť?

Prečo došlo k zmene názvu Banícky jarmok na Prievidzský jarmok? Koho to bol nápad?

Zmena názvu „banícky“ na „prievidzský“ bola uskutočnená Doplnkom č.6 ku Všeobecnému záväznému nariadeniu mesta Prievidza č. 44/1998 (VZN o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania  služieb na trhových miestach na území mesta Prievidza). Tento doplnok bol schválený  8. 12. 2004.

V budúcnosti sa chceme vrátiť k pôvodnému názvu. Prečo sme sa rozhodli pre zmenu? Zmena názvu bola spôsobená tým, že jarmok už nebol financovaný  rezortom baníctva. Dnes Prievidzský jarmok ako taký usporadúva mesto a celé jeho finančné zabezpečenie je na jeho pleciach.  Práve z tohto dôvodu sa zmenil názov. Ťažko polemizovať o tom, či to bolo správne alebo nesprávne rozhodnutie. Je pravdou, že názov Banícky jarmok sa tradične používal, taktiež si uvedomujem, že samotné baníctvo je v našom regióne v silnom postavení, pričom ľudia sú s ním spätí. Na druhej strane ale padol argument, že nejestvuje  dôvod, aby sa Banícky jarmok naďalej volal „Banícky“, keď už tento jarmok baníci neorganizujú ani naň finančne neprispievajú. Inak, páčil sa Vám tohtoročný jarmok?

Miro: Ako občan mesta Prievidza som aj ja rád, že aj u nás býva jarmok. Nakoľko však bývam v jeho blízkosti a mám s ním aj negatívne skúsenosti, chcem sa spýtať či budúci rok je možné jarmok umiestniť na inom mieste. Mám na mysli konkrétne miesto na ceste od ulice Riečnej na novovybudovanej ceste k priemyselnej zóne na ulicu Západnú. Myslím si, že táto cesta je dosť široká na umiestnenie stánkov z obidvoch strán a takisto aj dlhá. No a kolotoče je možné umiestniť buď na letiskovú plochu, resp. medzi oboje cesty vedúce k priemyselnému parku. Dúfam, že sa niekto nad týmto zamyslí. Ďakujem.

Dobrý argument, ale má svoje „ale“. Zrealizovať jarmok nie je také jednoduché,  ako sa na prvý pohľad zdá. Podujatie tohto druhu Vám môže financie zarobiť, alebo na druhej strane odčerpať z rozpočtu, čo vytvorí ďalší dlh.  Zrealizovanie elektrických prípojok je finančne najmenej náročné a aj najefektívnejšie  na „jednosmerkách na starom sídlisku“.  Od toho sa  odvíja aj fakt, že pri realizácii kultúrnych podujatí, kde sa očakáva veľká účasť ľudí, sa musí dbať na dodržanie právnych predpisov, energetických - technických noriem a predovšetkým hygienických noriem. Súčasné miesto jarmoku je plne v súlade zo všetkým vyššie spomínaným. Preverovali sme možnosť usporiadať jarmok na letisku, ale práve na tomto mieste nie sú všetky potrebné siete pripravené tak, ako na starom sídlisku. Vybudovanie sietí v tejto lokalite by bolo finančne veľmi nákladné a v prípade dobudovania priemyselného parku by išlo o vyhodené finančné prostriedky. Umiestnenie jarmoku smerom na Zapotôčky už nie je v súčasnosti možné vzhľadom na tesnú blízkosť obchodných centier a zdravotníckeho zariadenia  Uniklinika.

Julo: Pani primátorka,  čo vlastne plánujete docieliť aktivitou na  zmenu volebného zákona?

Jednoduchá odpoveď: Zmenu volebného zákona. A to preto, aby v Národnej rade Slovenskej republiky nesedeli ľudia, ktorí získali vo voľbách ledva  5000 hlasov, čo nestačí ani na zvolenie primátora. Taktiež chceme silnejšie zastúpenie regiónov v našom parlamente a  vytvorenie viacerých volebných obvodov. V parlamente nás musia zastupovať politici, ktorí majú dôveru z regiónov, to je jasné. Viete,   nemalo by sa stať,  aby v zákonodarnom zbore sedelo 52 poslancov s trvalým pobytom v Bratislave. V takomto prípade Vám asi neprejde projekt výstavby diaľnice v inom regióne ako v Bratislave. Problémy regiónov nikto v parlamente nerieši. Preto máme v regiónoch vysokú nezamestnanosť, žiaden  prílev investorov a podobne.

Našou aktivitou chceme predovšetkým docieliť,  aby verejnosť začala diskutovať o našom súčasnom volebnom systéme a o zmene volebného zákona, ktorá sa v týchto mesiacoch v parlamente pripravuje. Preto si vážime akýkoľvek návrh, podnet, aj kritický postoj  na  našu aktivitu zo strany verejnosti. Viete, v rokoch  1992-1993 sa nikto voličov v referende neopýtal, či sú za rozpad Československa, v roku 2004 sa nikto voličov v referende  neopýtal,  či sú za to,  aby Slovenská republika vstúpila do EÚ. Nechcem hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť týchto cieľov, chcem len poukázať na to, že politici s voličmi vôbec nekomunikujú. Politici sa v súčasnosti  voličov  na nič nepýtajú. A niekde tu sa rodí ich arogantnosť, kartelizácia politických strán a samozrejme korupcia. My, nezávislí primátori,  sa voličov pýtame, zapájame ich do tejto aktivity, pretože  ide o nás všetkých, tak ako v roku 1993, 2004, aj teraz.  

---