Motto Michala Krajčíka: „Nežil som márne, lebo nie len spomienky, ale aj diela zostanú po mne.“
S hlbokým zármutkom som prijala v týchto dňoch správu o úmrtí jedného z mojich predchodcov – dlhoročného predsedu MsNV v Prievidzi pána Michala Krajčíka.
Dejiny mesta sú dejinami ľudí a udalostí.
Po celý čas existencie Prievidze tu žili ľudia, ktorí tvorili jej kolorit a dávali jej ducha.
Novodobá povojnová história, ktorá nám je časovo najbližšia, zaznamenala jednu zvláštnosť.
Po vzniku systému národných výborov sa 1. novembra 1970 posadil do kresla predsedu Mestského národného výboru v Prievidzi muž, ktorému zatiaľ nemôže nikto konkurovať v trvaní jeho mandátu. Skončil až v závere roka 1989. Tento muž sa vo vyznaní vo vzťahu k mestu vyjadril veľmi zrozumiteľným spôsobom, keď povedal, citujem: Počúval som rytmu srdca.
Pretože jeho srdce skutočne patrilo od narodenia, keď sa 16. decembra 1928 prihlásil na svet, jeho rodnej Prievidzi. Tu sa narodil, tu žil, tu pracoval, založil si rodinu, odovzdal svoj um a schopnosti tomuto mestu a napokon v ňom aj poslednýkrát 27. marca 2020 vydýchol.
Život, ktorý prežil, bol zaujímavý a zvláštny. Osud nebol voči nemu vždy zhovievavý a prajný: pre nepriaznivé sociálne pomery v rodine nemohol ako mladý človek uplatniť svoje schopnosti, využiť dobrý prospech v škole v ďalšom štúdiu a tak získať vysokoškolské vzdelanie. Musel sa životom ťažko prebíjať a až postupne svojou svedomitou, zodpovednou a poctivou prácou sa vypracoval tak, že mohol zastávať vysoké hospodárske funkcie a funkciu v štátnej správe – post predsedu mestského národného výboru (MsNV).
Popis k fotografii: Michal Krajčík pri uvednení knihy 100 rokov futbalu do života v roku 2019.
Bol najdlhšie pôsobiacim „richtárom“ v 20. storočí. V kresle predsedu sedel takmer dve desaťročia od novembra 1970 do decembra 1989. Dnes môžeme len konštatovať, že za toto obdobie Prievidza zaznamenala najprudší rast, vzrástla do veľkosti a krásy. Bolo postavených najviac bytov, vybudovaných moderných športových objektov (futbalový štadión, športová hala, zimný štadión) niekoľko škôl, obchodov a iných zariadení a takmer o 30 tisíc vzrástol počet obyvateľov. Pýchou mesta bola zeleň. Trávnaté plochy, parky a stredná a vysoká zeleň predstavovali 34 m2 na obyvateľa, čo bolo najviac v bývalom Československu.
Vo funkcii sa snažil byť maximálne spravodlivý. Jeho pôvod ho predurčoval uplatňovať a presadzovať v styku s obyvateľmi sociálny rozmer. Ako sám povedal, nemal nepriateľov. Tešilo ho, že mnoho Prievidžanov na neho v dobrom spomína a vie oceniť, čo všetko pre mesto urobil. S úctou a plnou vážnosťou k nemu pristupovali aj všetci štyria primátori po roku 1990 a ocenený bol aj mestským zastupiteľstvom. To považoval za svoju najväčšiu odmenu. Bol zanieteným športovcom, dobrým manželom, otcom i starým otcom a vo výpočte jeho pozitívnych vlastností by som mohla ešte dlho pokračovať.
Aj keď za celoživotnú prácu pre mesto dostal veľa ocenení a uznaní (napr. štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, Za vynikajúcu prácu), mal aj tú česť, v roku osláv 600 - ročnice, prevziať za mesto Rad práce. Zanechal po sebe dielo, hodné dobrého hospodára a snaživého funkcionára.
Už krátko po jeho odchode z funkcie museli jeho pokračovatelia uznať jeho zásluhy a kvality.
Dal Prievidzi pečať zeleného územia, aj keď v ňom tĺkli čierne srdcia banícke.
Dal rodinám byty, zabezpečil služby, vytvoril podmienky pre šport a oddych.
Urobil z Prievidze mesto.
Napriek búrlivým politickým udalostiam v roku 1989 odišiel z funkcie so vztýčenou hlavou a s pečaťou schopného komunálneho politika, ktorý stál za svojimi ideálmi a cieľmi. A preto v kronike mesta Prievidza zostane jeho meno zapísané zlatým písmom.
Keďže je nepochybné, že sa Michal Krajčík zvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta Prievidza, rozhodla som sa, že mestskému zastupiteľstvu ako primátorka mesta predložím návrh udeliť mu in memoriam mestské ocenenie Čestné občianstvo mesta Prievidza.
Česť jeho pamiatke!
JUDr. Katarína Macháčková
primátorka mesta Prievidza
Posledná rozlúčka s pánom Michalom Krajčíkom sa uskutoční vzhľadom na mimoriadnu situáciu len v kruhu jeho najbližšej rodiny v piatok 3. apríla 2020 o 15:00 v Dome smútku na cintoríne v Prievidzi.