26. 2. 2015 13:54

Čas plynie a pripisuje nám dni, mesiace i roky bez toho, aby sa pýtal na náš názor. Od okamihu nášho zrodenia nás vezme pod svoju vládu a nepovolí nám ani jeden  návrat. Ten je možný len v spomienkach.

Keď som hovorila o Štefanovi Gürtlerovi , nezabudla som pripomenúť, že jeho priatelia vtipne hovoria, že bol celý život riaditeľom.

Zalistujme aspoň pár stránkami  v knihe života nášho vzácneho spoluobčana.

V matrike narodených mesta Prievidza je záznam, že 5. októbra 1923 sa do početnej rodiny Paulíny a Andreja Gürtlerovcov narodil syn Štefan. Okrem sestry Irmy to boli v rodine samí chlapci, Štefanovi bratia Jozef, Andrej, Pavol, Ľudovít a Ladislav.

Vychodil základnú školu, gymnázium a napokon stavebnú priemyselnú školu v Prievidzi. Od sedemnástich rokov bol tovarišom u svojho otca v jeho známej maliarskej firme. Bolo to v rokoch 1941 až 1948. Potom pracoval do roku 1950 v Československých stavebných závodoch Nitra, expozitúre Prievidza. Odtiaľ prešiel na tri roky na Okresný stavebný podnik a ďalšie dva roky pôsobil v Okresnom priemyselnom kombináte. V roku 1955 sa na takmer 8 rokov vrátil do funkcie riaditeľa na Okresný stavebný podnik v Prievidzi. Jeho najdlhším pôsobiskom boli Ľahké stavebné hmoty – Pórobetón Zemianske Kostoľany, ktoré budoval a kde za takmer 26 rokov riaditeľovania dosiahol významné úspechy. Odtiaľ odišiel v roku 1988 do zaslúženého dôchodku. Ako dôchodca ešte krátko pracoval v podniku Farby laky.

Jedna časť života Štefana Gürtlera je však veľkou športovou knihou, v ktorej by sme sa dočítali nielen o úspechoch a pádoch prievidzského futbalu, ale aj o tom, ako bojoval JUVENTUS Turín o Prievidzského BERTALANA alias Štefana Gürtlera. Až do utorka 24. februára 2015 bol posledným žijúcim slovenským futbalistom úspešného povojnového mužstva ŠK Bratislava. Na slávneho futbalistu - pravého krídelníka v silnom útočnom päťzáprahu slovenskej futbalovej elity, ktorý vynikal rýchlosťou a presnými technickými centrami nezabudol ani denník ŠPORT, ktorý včera uverejnil správu o jeho úmrtí i o nešťastnom zásahu z novembra 1947, keby ho po nešetrnom zákroku ľavého obrancu CDKA Moskva Čistochvalova vyniesli na nosidlách z trávnika na Tehelnom poli.

Štefan Gürtler však nebol len vynikajúcim hráčom futbalu. Spolu s inžinierom Richardom Pauerom a Michalom Krajčíkom sa zaslúžil o výstavbu športovej haly, zimného štadióna a ostatných športovísk v Prievidzi. Vďaka nim máme na prievidzskom futbalovom štadióne vybudované tretie umelé osvetlenie na Slovensku – prvé mimo Bratislavy. Za svoje zásluhy bol opakovanie ocenený. Z tých posledných spomeniem Rok výročí Prievidze, kedy dostal v roku 2013 Cenu primátorky mesta Prievidza a v tom istom roku pri príležitosti 90. narodenín dostal odo mňa aj Pamätný list za zásluhy o rozvoj mesta s doživotnou vstupenkou na prievidzské športoviská.

Nemecký básnik a spisovateľ Johan Wolfgang Goethe raz kdesi povedal: "Človeka nepoznáme podľa myšlienok, ale podľa skutkov. Nie keď myslí, ale keď robí, čo má. Vtedy poznáme jeho cenu."

Cenu Štefana Gürtlera sme dobre poznali. A preto zostane nielen v srdciach jeho najbližších, ale aj v srdciach ostatnej rodiny, priateľov a kolegov, či mnohých vďačných obyvateľov Prievidze.

Prievidza a Prievidžania mali tú česť, že tu žil človek, ktorého meno zostane zapísané zlatým písmom nielen v športových publikáciách, ale najmä v kronike mesta.

Česť jeho pamiatke!

JUDr. Katarína Macháčková
primátorka mesta Prievidza

---