Rozlúčka so školou



1. 7. 2022 09:21

Posledný júnový deň majú najradšej žiaci. Všetci - malí i veľkí, pretože nastáva čas bezstarostného šantenia, cestovania, oddychu a spoznávania nových krajín či krás našej vlasti. Aj na prievidzských základných školách si dnes žiaci preberali koncoročné vysvedčenia a najstarší školáci – deviataci – sa lúčili so svojou školou, pedagógmi i spolužiakmi posledný krát ako žiaci základnej školy.

Milá slávnosť rozlúčky sa konala aj na jednej z najstarších škôl – ZŠ na Ul. S. Chalupku v Prievidzi. V telocvični čakali na riaditeľa školy a pedagógov vyparádení deviataci. Ich rozlúčka začala piesňou od skupiny Queen „Bohemian Rhapsody“ v podaní mladej talentovanej huslistky Michaely Mikušovej z 9.A  a po nej ďalšia deviatačka – Lea Gogolová z 9. B zarecitovala báseň  Mikuláša Kasandru:

„A prišiel taký deň“
A prišiel taký deň, keď by som iba šiel,
utekal, uháňal i letel. Nevieš, za čím?
Nie, neviem určite si definovať cieľ,
len bežať sa mi chce. I bosý po bodľačí.
A prišiel taký deň. Ešte ti detstvo zvoní,
ale už dohára tulácky plamienok
a ty dnes vstupuješ do dobrodružnej zóny,
kde sám si zodpovieš za každučký svoj krok,
kde hniezdo ochrániš pred zločineckou rukou,
kde nie na vrývanie sa belie telo briez,
kde broky nerania bociany nad chalupou,
kde čistý zamáva ti na rozlúčku les.
Slovo, čo vypoviem, vie potešiť i raniť,
i teplom nasýtiť i do živého ťať.



A to ešte stále nebolo všetko. Za všetkých spolužiakov vyjadril svoje spomienky a pocity ďalší z úspešných deviatakov Dávid Gordan z 9. B  vo svojom príhovore :

Bolo teplé babie leto. Huncút vetrík rozfúkaval chlapcom štice a usiloval sa ukoristiť pestrofarebné motýle z dievčenských vrkočov, ktoré mamy s toľkou láskou ráno splietali. Poniektorí doma netrpezlivo prešľapovali v predsieni, nedočkaví, kedy sa už poberú do školy. No našli sa aj takí, čo sa nevedeli odtrhnúť od hračiek v detskej izbe. Vôbec nechceli byť veľkí. Vyplašene a bojazlivo sa túlili k maminým sukniam, keď ich za ruku viedla prvý raz do školy. Z vrecák im vykúkalo autíčko, usmievala sa bábika – talizman pre šťastie či proti strachu. Koľko sebazaprenia stál posledný rozlúčkový stisk ruky a bozk mame. Odrazu každý zostal uprostred veľkého davu sám. No trvalo to len okamih, pretože starší spolužiaci o chvíľu obstúpili malých špuntov a chápavo ich vzali medzi seba, aby ich privítali na začiatku nového školského roka.

Veru, bolo to pred deviatimi rokmi, keď sme prvý raz zasadli do školských lavíc, kde nás čakali šlabikár a matematika. Po prelúskaní prvých písmeniek a čísel sme objavili nové svety. Zrazu sme si vedeli zrátať, čo stojí čokoláda so zmrzlinou, prečítať prvú knihu, napísať prvý list.

Roky rýchlo plynuli jeden za druhým a my sme dychtivo vpíjali do seba vedomosti zo všetkých oblastí. Mali sme svoj obľúbený predmet, triedna učiteľka sa stala pre nás druhou mamou. Tak isto láskavou, chápajúcou a odpúšťajúcou drobné prehrešky. Bola prísna, ale spravodlivá, a to sme si na nej najviac vážili. No nielen ona, všetci, ktorí sa o nás počas celého štúdia starali, si zasluhujú našu úctu a vďaku.

Spomeňme si na výlety a vychádzky, na ktorých sme sa učili poznať kvety, stromy, celú našu prekrásnu domovinu. Aj vtedy, hoci sme si to vôbec neuvedomovali, sme sa učili. Tých deväť liet preletelo rýchlosťou kozmickej rakety. A teraz nadišla chvíľa lúčenia. Ťažko sa skladajú slová do viet. V každej rozlúčke je veľa smútku i nostalgie. Koľkí z nás by znova radi zasadli do lavice so šlabikárom a matematikou. Ale roky sa zastaviť nedajú. Ani vrátiť späť – iba v pekných spomienkach. Veríme, že aj keď vyletíme z tohto hniezda, budeme sa sem vracať a deliť sa s vami o nové zážitky. Po celý čas ste sa usilovali vychovať z nás ozajstných ľudí. Tak, ako napísal básnik Ján Kostra v jednej svojej básní: „Každý deň stretnúť človeka – to stačí.“ A my si na rozlúčku želáme, aby ste o každom z nás mohli vždy hovoriť ako o človeku s veľkým Č.

K žiakom sa prihovoril aj riaditeľ školy so želaniami ďalších úspechov v pokračovaní vzdelávania. A potom prišla chvíľa, kedy triedne učiteľky odovzdali vysvedčenia a pamätné listy. Na záver ešte zaznela v podaní mladej huslistky známa skladba L. Cohena.                                                                                 

Všetkým  žiakom prievidzských škôl želáme, aby boli tohtoročné prázdniny časom, na ktorý sa nezabúda. Nech ho prežijú predovšetkým v zdraví , aby sa 2. septembra mohli vrátiť do školských lavíc a pokračovať vo vzdelávaní. Deviatkom želáme, aby ich ďalšie štúdium bolo hladkou cestou k cieľom, ktoré si stanovili. A tým žiakom prievidzských škôl, ktorí reprezentovali svoje školy i mesto Prievidza na športových, vedomostných, kultúrnych i verejnoprospešných podujatiach, súťažiach, festivaloch, aktivitách, olympiádach či v rámci rôznych projektov - ĎAKUJEME.

H. Dadíková, predsedníčka Komisie školstva a kultúry pri MsZ

Info servis

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri