Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. Storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Pôvodne bol súčasťou hradu doloženého listinou Ladislava V. z roku 1276. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy. Opustený kláštor a kostol s opevnením v 15. Storočí prebudovali karmelitáni, ktorých povolal do Prievidze Laustachov syn Juraj. Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom. K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. Storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami. Pútnictvo celkom nezaniklo ani počas pôsobenia reformácie. Po vypovedaní evanjelikov z mesta a opätovnom prevzatí oboch kostolov katolíkmi v auguste 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. Augusta. Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola. Hlavný oltár je barokový, ambitový z prvej štvrtiny 16. storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17. storočia.