Valér Berzeviczi /1646 – 1707/
kňaz a pedagóg
profesor tunajšieho gymnázia, vicerektor a rektor kolégia, tiež správca noviciátu a autor mnohých divadelných hier

Augustín Classens /1712 – 1749/
kňaz, stredoškolský profesor
pôsobil na gymnáziu, plnil úlohu promagistra novicov a prefekta školy, písal tiež latinskú poéziu, z ktorej elégie a eklogy sa zachovali v rukopise

Štefan Drozd /1907 – 1979/
cirkevný hodnostár – veľprepošt
venoval sa i literárnej tvorbe, histórii, svoje odborné štúdie a popularizačné články uverejňoval v periodickej tlači i v zborníkoch

Pavel Frankovič – Horvát /1623 – 1683/
piarista, pedagóg
zakladateľ a prvý rektor rehoľného domu piaristov, okrem pedagogiky sa venoval i rétorike, inicioval niekoľko divadelných predstavení a akadémií, neskôr bol generálnym asistentom rehole v Ríme

Ján Getta /1954 – 1989/
kňaz, rektor piaristického kolégia vo Viedni
pôsobil v Rakúsku venoval sa deťom a mládeži, duchovnej forme športovcov a slovenským a poľským utečencom, zvláštnu pozornosť venoval starým, chorým a trpiacim ľuďom

František Hanák /1637 – 1710/
piaristický misionár medzi protestantmi na Slovensku, spolu s P. Frankovičom založil piaristické kolégium, zastával i úrad kazateľa a špirituála, položil základy tunajšej piaristickej knižnice

Hyacint Ganghe /1700 – 1771/
kazateľ, rektor, organizátor výstavby nového piaristického kostola, z tohto obdobia sa zachoval latinsky písaný denník, z ktoré je možné sa dozvedieť mnohé podrobnosti o stavbe chrámu, venoval sa i štúdiu života zakladateľa piaristickej rehole Jozefa Kalazanského

Albert Husselius /Hušel/ /1554 – 1596/
kazateľ, náboženský spisovateľ
patril k najvýznamnejším učiteľom evanjelickej školy v Prievidzi, kde ako jej rektor prísne dbal o správny pravopis, kultivovaný jazyk a vycibrený štýl, pochvalne sa o ňom vyjadroval i V. B. Nedožerský, skladal i piesne pre cirkevné zbory /bol však odporcom párového tanca/

Mikuláš Mišík /1907 – 1981/
kňaz, historik, publicista, národovec
položil základy regionálnych dejín v 20. storočí, vydavateľ množstva publikácií venovaných národnej histórii, známy hlavne ako vydavateľ priekopníckej monografie Prievidza /1971/, v ktorej ako prvý podal najkomplexnejší obraz dejín mesta od najstarších čias po 20. storočie

Jozef Škopec /19. storočie/
kanonik, mecén
usiloval sa pozdvihnúť mesto, na vlastné náklady ukončil stavbu tunajšieho starobinca i požiarom zničenú vežu kostola s hodinami, vďaka svojim skutkom bol prvým čestným občanom mesta