Ján Červeň /1919 – 1942/
spisovateľ
známy aj ako pedagóg, podstatnú časť jeho literárneho diela tvoria novely, ich súborom s názvom Modrá katedrála značne ovplyvnil vývin modernej slovenskej prózy

Jozef Fedora /1910 - 1975/
maliar, grafik, výtvarný pedagóg
tvoril portréty, figurálne námety, krajiny, zátišia, inklinoval ku grafike, ilustrácii a satirickej kresbe, zúčastňoval sa na pokrokovom hnutí, ktoré našlo odraz i v jeho tvorbe, ako účastník SNP bol väznený gestapom, venoval sa i literárnej tvorbe /román Mrákava a reportáže z koncentračného tábora/

Otto Hogen /1937 – 1989/
fotograf
jeden z najlepších r neprofesionálnych umeleckých fotografov, účastník mnohých súťaží a výstav a držiteľ početných ocenení, venoval sa i reportážnej a športovej fotografii

Dioný Ignác Kubík /1749 – 1811/
zberateľ ľudových piesní, dramatik
autor troch spevníkov /žartovné, ironické, satirické, ale i sociálne piesne/, písal tiež tragédie i komédie s náboženským obsahom

Milan Kuchárik /1932 – 1984/
divadelný režisér, herec, scénograf
s jeho menom sa spája rozvoj prievidzského ochotníckeho divadla, držiteľ viacerých významných divadelných ocenení

Viera Nedeljaková /1938 – 1991/
učiteľka tanca, kult. pracovníčka
vyhľadávaná odborníčka, lektorka a vychovávateľka mladých tanečníkov, rozhodkyňa na početných tanečných súťažiach

Magdaléna Orlíková /1949 – 1989/
zbormajsterka, učiteľka
zakladateľka známeho a úspešného detského speváckeho zboru Úsmev

Alžbeta Pappová /1909 – 1959/
klaviristka, hudobná pedagogička
okrem pedagogickej práce a interpretačnej činnosti sa podieľala na zostavovaní učebných osnov hry na klavír, viedla inštruktážne kurzy, zostavovala metodické skriptá a albumy klavírnych skladieb

Jaroslav Schut /1946 – 2000/
básnik, humorista, redaktor, novinár
veľmi široký záber jeho hodnotnej tvorby ho radí k najvýznamnejším umelcom nielen mesta, ale i regiónu hornej Nitry, známe sú hlavne jeho básnické zbierky /Fialový hrom, Medzi nebom a ženou/, v jeho tvorbe mala miesto i satira a humor

Ondrej Sklenka /1895 – 1993/
rezbár
tomuto umeleckému žánru sa začal venovať až ako 75 ročný, za pomerne krátky čas zhotovil viac ako 800 drevených plastík s viac ako 100 motívmi, jeho dielo bolo úspešne prezentované na mnohých domácich a zahraničných výstavách a tvorí zbierky viacerých múzeí

Ladislav Stanček /1898 – 1979/
hudobný skladateľ, zbormajster, pedagóg
zaslúžil sa o rozvoj hudobného života v meste, jeho meno nesie tunajšia základná umelecká škola i súťažná vokálna prehliadka

Magdaléna Štrompachová /1919 - 1988/
akademická maliarka, reštaurátorka, pedagogička
popredná výtvarníčka - absolventka Kráľovskej výtvarnej akadémie v Budapešti, nositeľka viacerých ocenení za výtvarnú a pedagogickú činnosť, autorka množstva diel nachádzajúcich sa na Slovensku, v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku, jedna z prvých animátorov kresleného filmu / Krátky film Praha/, do ktorého prispela návrhmi rozprávkových kreslených postáv a bábok, so svojím manželom akad. maliarom Ľudovítom Štrompachom založili na prievidzskej ĽŠU v r. 1963 prvý výtvarný odbor

Štefan Uher /1930 – 1993/
režisér, scenárista
tvorca a spolutvorca 20 dokumentárnych a hraných filmov, jeho známy film Slnko v sieti priniesol do slovenského filmu novú poetiku a moderný režijný rukopis, držiteľ viacerých domácich a zahraničných ocenení

Vladimír Vestenický /1919 – 1979/
akademický maliar
umelecké východiská nachádzal v realistickom zobrazovaní skutočnosti, jeho častou témou bolo SNP, ale i mesto, krajina a portréty, vystavoval doma i v zahraničí a mnohé jeho výtvarné diela sú majetkom galérií

Imrich Vysočan /1924 – 1994/
akademický maliar, docent
žiak prof. Mudrocha, Mallého, Millyho, najskôr sa venoval hlavne detskej ilustrácii, karikatúre a grafike, neskôr smeroval jeho výtvarný prejav do oblasti voľnej maľby, v ktorej vytvoril stovky výtvarných diel technikou olej, tempera, pastel i akvarel, v jeho tvorbe nájdeme poetické obrazy prírody, figurálne kompozície, portréty i abstrakciu, realizoval približne l00 výtvarných diel ako súčasti architektúry verejných inštitúcií a objektov hlavne v Bratislave, kde väčšinu života žil, k tvorbe ho inšpirovala aj história i súčasnosť rodného mesta, vystavoval doma i v zahraničí, bol jedným zo zakladateľov Umeleckej besedy Slovenska