Pri dobrej opatere sa pes dožíva pomerne vysokého veku, trinásť i viac rokov. Treba sa však oňho starať, vychovávať ho, chrániť, poskytnúť mu dostatok pohybu a niesť aj zodpovednosť za jeho správanie. Odvďačí sa vám svojou prítulnosťou a oddanosťou. Pri každom príchode domov vás bude vítať. Pes je váš, a vy ste držiteľom psa.
Držiteľom psa je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom psa alebo osoba, ktorá ho má v držbe. Za všetky prejavy psa voči občanom, zvieratám a životnému prostrediu, ako aj za dôsledky týchto prejavov zodpovedá držiteľ psa.
Dôslednou výchovou treba psa naučiť správať sa tak, aby bol v byte pre radosť a nie pre starosť. Predovšetkým by sa brechanie malo obmedziť na minimum. Ak neviete, ako na to, prvú pomoc nájdete v odbornej literatúre. Môžete si ju zapožičať v knižniciach alebo zakúpiť v kníhkupectvách.
Ten, kto psa vedie, je povinný zabrániť tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a aby neznečisťoval verejné priestranstvo. Ten, kto psa vedie, je povinný odstrániť znečistenie verejných priestranstiev psími exkrementami.
V prípade štekania, zavýjania, znečisťovania spoločných nebytových priestorov, šírenia zápachu, či spôsobovania neprimeraného hluku v obytných priestoroch, je možné obrátiť sa na správcu bytového domu alebo na mestskú políciu.
Výcvik psa nadväzuje na jeho výchovu. Kedy s výcvikom začať? Základy niektorých povelov sa šteniatko môže učiť už od veku troch až štyroch mesiacov. Cvičenie je krátke, cviky sa často neopakujú a učia sa predovšetkým formou hry. Pomôcť s takouto formou výcviku vám môžu aj vo výchovno-výcvikových škôlkach pre šteniatka. S výcvikom základnej poslušnosti môžeme začať od pol roka veku psa. Výcvikom naučíme nášho psíka povely ako sadni, ľahni, zastať na mieste, chôdzu na vôdzke či privolanie. Prostredníctvom spoločne stráveného času sa naučíme s ním správne komunikovať, odhadnúť jeho správanie a pochopiť význam pochvaly a zákazu.
Nepodporujte kúpu šteniatka od  VEĽKOMNOŽITEĽOV, ktorí psy chovajú  v nevhodných podmienkach a za účelom zisku. Možno tým pomôžete jednému, ale ublížite mnohým ďalším. Kúpou  takéhoto zvieraťa sa vystavujete riziku získania psa s vážnymi zdravotnými a psychickými problémami.

Cestovanie so psom
Od 1. októbra 2004 nahradil medzinárodné očkovacie preukazy pas spoločenských zvierat, ktorý je jediným platným dokladom pri premiestnení psa, mačky alebo fretky v rámci štátu. Poverený veterinár vystaví pas, ak dokáže zreteľne prečítať tetovanie, alebo mikročip, ak je zviera takto označené.  Mimo územia štátu, členského štátu Európskej únie a do tretích krajín je od  1. 1. 2014 potrebné označenie psa nezameniteľne schváleným transpondérom (mikročipom). Veterinár Vám poskytne všetky potrebné informácie pri premiestňovaní do jednotlivých štátov.
Prepravu živých zvierat v autobusoch MHD upravuje Prepravný poriadok MHD. Cestujúci má právo vziať si so sebou aj živé zvieratá, pokiaľ tomu nebránia osobitné predpisy, ak ich preprava nespôsobuje nepohodlie ostatných cestujúcich, neohrozuje ich zdravie alebo bezpečnosť a nemá vplyv na bezpečnosť a plynulosť prepravy. Zvieratá sa môžu prepravovať zásadne len v uzavretých klietkach, košoch alebo iných vhodných schránkach s nepriepustným dnom. Pre prepravu schránok so zvieratami platia ustanovenia o preprave batožín. Bez schránky je možné prepravovať psa, ktorý má bezpečný náhubok a drží sa na krátkej vôdzke. V jednom vozidle sa smie prepravovať najviac jeden pes bez schránky. V čase dopravnej špičky alebo v prípade zaplnenia miest na sedenie môže byť preprava psa bez schránky odmietnutá. Ustanovenie tohto odseku s výnimkou prvej vety sa nevzťahuje na psov sprevádzajúcich  zdravotne postihnuté osoby (asistenčné a slepecké psy).