2. polovica 19. storočia
Prievidza sa stala strediskom obchodu s múkou a obilím a tiež predaja rožného dobytka. V priemysle pretrváva malovýroba - v Necpaloch sa v tehelni vyrábali dlaždice a škridla, na rieke Nitre pracovali dva mlyny a v meste pálenica.

1851
Zatvorenie piaristického gymnázia bolo dôsledkom absolutizmu a jeho obnovovanie sa udialo až v rokoch 1869 -1874, čo využila nastupujúca maďarizácia.

1855
V súdnom spore s bojnickým panstvom stratili Prievidžania jednu tretinu lesov.

1861, jún - júl
Do mesta prišla jednotka s dvesto vojakmi, ktorých vedenie malo získať nezaplatené poplatky panstvu za užívanie regálnych práv.

1863
Vytvorením židovskej školy, ktorá sa neskôr stala dostupnou aj ostatným deťom, sa posilnil vzdelávací proces.

1867
Narastajú snahy na pomaďarčenie aj školstva v meste.

1870
Väčšinu remeselníkov tvorili súkenníci (232 majstrov), ďalej 13 garbiarski majstri, 9 obuvníci, 7 stolári, 5 čižmári, 4 kováči, 4 hrnčiari a 4 hrebenári. Z celkovej výmery chotára Prievidze 4999 kat. jutár pripadala pätina dvom statkárom a zvyšok sa delil medzi 549 malých a stredných držiteľov pôdy. V tomto roku mala Prievidza 2719 obyvateľov.

1870, 6. novembra
V rodine obuvníka Františka Švéniho sa narodil ako ôsme dieťa syn Gustáv, ktorý sa od roku 1896 podieľal na činnosti sociálnodemokratickej organizácie a stál pri zrode prvého slovenského robotníckeho časopisu Nová doba. Už roku 1897 ho zvolili ako jediného Slováka do vedenia uhorskej sociálnej demokracie.

1871
Prievidza stratila charakter slobodného mesta a stáva sa veľkou obcou. Samosprávnym orgánom bolo 24 volených členov a 24 virilistov, ktorí boli určovaní podľa majetku a podľa výšky daní. Na čele magistrátu stál mešťanosta, ďalej štyria senátori, notár, fiškál, hospodár, obecný tútor, mestský gazda a lekár.

1871, máj
Časopis Orol, ktorý redigoval Andrej Truchlý, upozorňoval na postupný národnostný útlak.

1871, 8. novembra
Z iniciatívy Andreja Truchlého Sytnianskeho založili Prvú prievidzskú sporiteľňu, ktorej riaditeľom sa stal Ignác Kiss.

1872
Prievidza sa stala opätovne správnym a súdnym sídlom okresu, na pôde ktorého sa vytvorili aj ďalšie spolky a inštitúcie. Hospodársky spolok údolia rieky Nitry sa mal podieľať na povznesení hospodárstva.

1875
V lokalite Mestský háj vybudovala rodina Heumannovcov pálenicu.

1875, 4. apríla
Za účasti vyslanca vlády Petérffyho sa otvorila tkáčska škola, ktorá mala prispieť k oživeniu prievidzského súkenníctva.

1876, 30. januára
Po vyhlásení slobody živností vznikol Spolok súkennícky, ktorý mal zachovať súkennícke remeslo, ale od svojho vzniku zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov.

1882
Život v meste ovplyvňuje odnárodňovacie úsilie a celkové maďarizačné snahy sa pomaly presadzujú vo všetkých oblastiach. Dobrovoľníci zakladajú požiarny zbor.

1883
Prievidza sa stala členom maďarizačného spolku Felvidéki magyar közmüvelödési egyesület (FMKE) so sídlom v Nitre a jeho činnosť získala značnú podporu.

1884
Prvá prievidzská sporiteľňa sa presťahovala do vlastnej budovy.

1884, 31. marca
Z iniciatívy poslanca uhorského snemu E. Sporzona sa vytvorilo Prievidzské súkennícke družstvo, pre ktoré získal aj štátnu objednávku. Výstavba nových objektov a kúpa zariadení však spôsobila zadĺženie družstva.

1888
V meste bola zriadená dievčenská ľudová škola, pre účely ktorej postavili roku 1890 nový objekt. Ustanovil sa horský komposesorát.

1889
FMKE zriadil spolkovú materskú školu, ktorú navštevovala viac ako stovka detí.

1896
Vo voľbách do parlamentu sa kandidátom za Prievidzský okres stal Michal Jurišš, ktorý sa zasadzoval za udržanie národného povedomia.

1896, 18. apríla
Železničná trať z Veľkých Bielic do Prievidze bola otvorená. Ďalšia výstavba pokračovala budovaním vlakových tratí z Prievidze do Nitrianskeho Pravna roku 1909 a Handlovej 1913.

1902
Obecné zastupiteľstvo uzatvorilo dohodu so Šalgotarjánskou kamenouhoľnou spoločnosťou dohodu s podmienkou zabezpečiť zamestnanie aspoň 500 obyvateľov Prievidze. FMKE rozšíril svoje pôsobenie zriadením ľudovej knižnice.

1900
Pri Kamennom moste sa konala prvá súťažná výstava chovateľov dobytka.

1905, 9. júla
K finančným ústavom pribudla Prievidzská ľudová banka.

1906, 17. januára
Služby začala poskytovať aj Prievidzská gazdovská banka.

1907
Maďarizačné tendencie získavali prevahu a maďarčina sa na základe zákonných noriem stala vyučovacím jazykom aj v slovenských ľudových školách. Začalo sa s vydávaním týždenníka Privigyei hirlap. Prvé podmienky pre vznik továrne na spracovanie liečivých rastlín pod názvom Hornouhorská továreň na éterické oleje a pestovateľsko-spracovateľský závod liečivých bylín dr. Eugena Skyčáka a bratov Heumannovcov.

1907, 5. novembra
V chotári Prievidze vznikol štrajk, ktorý je prvým robotníckym vystúpením na hornej Nitre.

1909
Pôvodná továreň na éterické oleje sa zmenila na účastinnú spoločnosť Carpathia.

1910
Z celkového počtu obyvateľov 4479 pracovalo v priemysle 438, z toho 398 mužov a 40 žien. Z nich bolo 182 samostatných remeselníkov.

1912
Finančné ústavy Prvá prievidzská sporiteľňa a Prievidzská ľudová banka vytvorili spoločnú inštitúciu, ktorá budovala ďalšie filiálky v Nitrianskom Pravne a Žabokrekoch nad Nitrou.

1911
Gymnázium sa rozhodnutím zmenilo na osemtriedne.

1912
K spoločnosti Carpathia sa pričleňuje aj tehelňa, ktorú kúpili od Viliama Heumanna roku 1917.

1913
Zástupcovia Prievidze vyčlenili z obecného majetku pozemok na výstavbu továrne na spracovanie juty, pretože s plánovanou výstavbou textilky sa nezačalo.

1914, júl
Vojnové udalosti vstúpili aj do hospodárskeho života mesta, pretože väčšina mužov nastúpila do armády.

1917 - 1918
Bojnické panstvo začalo v Necpaloch so stavbou parnej píly, ktorú však nikdy nedokončili.