Prvé písomné pramene


1113
V metačnej listine benediktínov zo Zobora sa uvádzajú ako pomedzné body majetku Opatovce nad Nitrou a aj susedné lokality Bojnice, Prievidza, Nováky a Kocúrany. Doslovne sa v tejto listine uvádza: De Preuigan sunt termini tres, de terra facti et quattuor quercus (od Prievidze sú tri zemné hranice a štvrtou je dub).

1276
V donačnej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Adorjanovi z Vašváru je datovacia formula datum prope castrum Preuge (vydané v blízkosti hradu Prievidza).

1276 - 1321
Záznamy o prievidzskom hrade sa nachádzajú ešte v niektorých listinách, kde sa Prievidza spomína aj ako centrum špánstva.

II. štvrtina 14. storočia
V správe hradu a hradského prievidzského komitátu sa vystriedalo mnoho komesov (dosadených správcov). Z prameňov poznáme komesa Petra a jedného zo synov Kazimíra z rodu Poznanovcov.

1278
Bratia Poznanovci vyplienili majetky rodu Bossányovcov v Pravenci. Kráľovské vojsko podniklo proti nim trestnú výpravu a obsadilo prievidzský hrad.

Po roku 1289
Pravdepodobne sa komesom špánstva stal Matúš Čák, ktorý sa zmocnil väčšiny majetkov odbojných bratov z rodu Poznanovcov.

1299
Prievidzský hrad sa dostal späť do majetkov kráľa, ktorý jeho správou opäť poveril Poznanovcov.

1302
Matúš Čák sa opätovne zmocnil majetkov bojnického aj prievidzského domínia. Kastelánom hradu bol Ladislav Pech s titulom castellanus domini Mathias palatini de Preuge.

1305
Pravdepodobne po tomto roku alebo po smrti pána Váhu a Tatier sa hradu zmocnil šopronský župan Omodej a vrátil ho kráľovi. Karol Róbert vymenoval bána Giletha za špána comes de Baymocz et Preuge.